Quo Vadis železničná preprava na Slovensku?

Autor: Michal Čop | 6.6.2011 o 18:49 | (upravené 13.6.2011 o 13:39) Karma článku: 7,10 | Prečítané:  1250x

Včera som po dlhšej dobe cestoval pravdepodobne tým najluxusnejším spojom, aký našincovi ponúkajú Železnice Slovenskej republiky. Konkrétne vlakom Inter City Gerlach. Po piatich hodínách cesty do Košíc a následnom prestupe a ďalšom cestovaní (či skôr teriganí), ktoré trvalo skoro 2 hodiny sme konečne došli do Humenného, samozrejme s meškaním. Po takom dlhom čase som už mal železničnej prepravy v podaní ŽSR akurát tak dosť. Bohužiaľ tragikomédia pokračovala aj doma.

Po príchode domov som sa navyše dočítal, že cena cestovných lístkov na vlak sa má zvýšiť. A vtedy som si povedal to je nehoráznosť. Veď to bol trest a nie služba, za ktorú by si mal slušný človek platiť.

Ja chápem, že železničná doprava na Slovensku a všetky firmy, ktoré ju prevádzkujú sú na tom finančne veľmi zle, ale zvyšovanie cien lístka považujem za  zneužitie monopolného postavenia na trhu. Tento krok taktiež nechápem z toho dôvodu, že železnice sa popri zdražovaní nesnažia o zvýšenie štandardu nimi poskytovaných služieb. Čo tým myslím? Tak napríklad, že sa nesnažia o zrýchlenie prepravy, modernizáciu vozňov (zníženie hluku vo vozni i na staniciach pri brzdení, klimatizácia, elektrické zástrčky vo vozňoch, wifi pripojenie na internet, slušné WC, atď), zlepšenie služieb ponúkaných cestujúcim, trebárs, že steward, ktorý chodí po vlaku s vozíkom s občerstvením by náš vozeň navštívil častejšie ako dvakrát počas piatich hodín a podobne.

Samozrejme nejaké to zlepšenie je badateľné, no ja píšem o niečom viac ako je nasadenie tridsiatich klimatizovaných vozňov za posledných možno desať rokov(z ktorých na východnom Slovensku premávajú možno dva) a ktoré sú už teraz považované v celom vyspelom svete za zastarané.

Osobitnou kapitolou v tomto, zdá sa začarovanom kruhu, sú vlakušky. Tie len vykresľujú bezmocnoť a nemôžem sa ubrániť pojmu neodbornosť riešenia problémov Slovenských železníc. Nechápem ako môže niekto zamestnať pohľadné ženy na to, aby sa raz za 5 hodín cesty ukázali vo vozni bez toho, aby niečo spravili alebo aspoň povedali a pritom avizuje hromadné prepúšťanie.

Takže kam kráčaš železničná preprava na Slovensku?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Muž žijúci so ženským srdcom. Najťažšia bola rekonvalescencia

Transplantácia orgánov sa ukazuje ako otázka niekoľkých rokov. Vhodné srdce pre Jana Škrlanta sa však našlo už po šiestich týždňoch.

ŠPORT

Legenda Merckx o Saganovi: Súperi mu len nahrávajú

Merckx nevidel na MS poriadne preteky.

BRATISLAVA

Rušiť gymnáziá, prihlasovať ľudí? Kandidáti povedali, čo chcú s Bratislavou

V SME Naživo diskutovali Ftáčnik, Frešo, Droba a Kusý.


Už ste čítali?