Uhorkovú sezónu mala zažehnať odluka a Vatikánska zmluva. Nevyšlo.

Autor: Michal Čop | 16.8.2014 o 14:00 | Karma článku: 8,04 | Prečítané:  1474x

Tohtoročnú uhorkovú sezónu sa novinári snažia rozptýliť článkami a reportážami o odluke cirkvi od štátu. Výsledkom je, že medzi hlavnými správami dňa sa ocitli titulky hlásajúce nemožnosť odluky cirkvi od štátu kvôli zmluve s Vatikánom, ktorá bola podpísaná ešte za vlády Mikuláša Dzurindu, a to aj napriek tomu, že si to praje väčšina obyvateľstva aj keď takmer nič z toho nie je pravda.

Bohužiaľ vyššie spomenuté prezentovanie témy je omnoho viac zavádzajúce ako pravdivé. Z napísaného a povedaného totiž vyplýva, že slovnému spojeniu odluka cirkvi od štátu veľmi nerozumejú ani samotní novinári, ani účastníci prieskumu, a, že náš minister ani nevie s kým to vlastne máme podpísanú spomínanú zmluvu, a o čom vlastne hovorí. Poďme ale pekne poporiadku.

Po prvé, slovné spojenie odluka cirkvi od štátu môže byť chápaná rôzne a označuje sa ním súbor viacerých noriem politickej praxe z ktorých jednou je aj nezávislosť cirkvi v oblasti jej finančného zabezpečenia. Okrem finančného zabezpečenia sa však jedná i o legislatívnu a právnu úpravu, ktorá zabezpečuje, aby cirkvi neboli obmedzované pri výkone svojej činnosti štátnymi orgánmi. Odluka ďalej znamená, že cirkevní predstavitelia nebudú zasahovať do politiky, uchádzať sa o volené posty, či to, že štát nebude preferovať žiadnu cirkev na úkor ostaných a tak ďalej, a podobne. Avšak samotný pojem odluka cirkvi od štátu sa určite netýka len finančnej oblasti, ako sa nám to snažia prezentovať naše denníky, televízie, či rádia.

Po druhé, pojem odluky môže byť chápaný pozitívne i negatívne. Predstaviteľom negatívneho chápania odluky je Francúzsko, kde slovo odluka znamená, že štát sa tvári akoby cirkvi neexistovali. V praxi sa to prejavuje tak, že legislatíva Francúzska nepozná pojem náboženstvo a hovorí len o kulte, ďalej tak, že všetky francúzske kostoly postavené do roku 1905 sú považované za kultúrne pamiatky, ktoré spravuje štát a cirkvám ich len prepožičiava na slávenie ich obradov, či vo finančnej oblasti v tom, že štát takmer nijako finančne neprispieva na chod cirkví a podobne.
Predstaviteľom pozitívneho chápania odluky sú USA, kde štát vie o tom, že cirkvi existujú a váži si ich činnosť, čo verejne aj deklaruje, avšak, aby nebola žiadna z nich zvýhodňovaná štát im necháva čo najviac voľnej pôsobnosti a preto sa vyhýba i finančným dotáciám pre ne.

Z toho vyplýva, že je minimálne otázne, čo chceli vyjadriť účastníci prieskumu a, či bola samotná otázka v dotazníku vytvorenom SAV položená správne. Podľa mňa nebola a výsledky prieskumu sú preto skôr zavádzajúce ako objasňujúce, len ťažko ich skutočne použiť v nejakej relevantnej vedeckej štúdii, a konečným dôsledkom je, že naši elitný vedci verejnosť skrze média viac pomýlili ako informovali. Prezentované výsledky prieskumu totiž majú rovnakú výpovednú hodnotu, ako keby SAV uskutočnilo prieskum v ktorom by sa respondentov pýtala, či chcú žiť na Slovensku, no výsledky by prezentovala v tom zmysle, že účastníci prieskumu sa vyjadrili kladne k možnosti žiť v Banskobystrickom kraji, ktorý je tiež podmnožinou Slovenska, rovnako ako je financovanie cirkví podmnožinou odluky.

Hlavnou chybou všetkých správ však nebolo len to, že pojmom odluka označovali úplne iný pojem, teda finančné zabezpečenie cirkví, ktoré je v skutočnosti len podmnožinou pojmu odluka cirkvi od štátu, ale aj to, že nepravdivo informovali o tom, že takzvaná Vatikánska zmluva (ktorá mimochodom vôbec nie je Vatikánska) finančnej odluke zabraňuje.

Vatikánska zmluvy nie je Vatikánska, ako to hovorí minister, a ako to opakujú všetky denníky, televízie a rádia, pretože v skutočnosti sa jedná o Základnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktorá je subjektom medzinárodného práva, ktorý zastupuje katolícku cirkev, a nie o zmluvu so štátom Vatikán. S tým by sme mohli uzavrieť zmluvu možno tak o predaji plynu, nad ktorým v poslednej dobe náš premiér tak narieka, ale nie o ustanoveniach, ktoré upravujú pôsobenie, práva a povinnosti katolíckej cirkvi na Slovensku.

A k samotnej odluke a vzťahu základnej zmluvy k nej: o potrebe finančnej odluky nepochybuje takmer nikto. Financovanie cirkví u nás totiž ešte stále prebieha na základe zákona číslo 218 z roku 1949, ktorý v podstate dáva politikom absolútnu moc nad tým, koľko cirkvám priklepnú, čo poskytuje priestor na zákulisné dohody, nepripúšťa do systému verejnú kontrolu a neposkytuje možnosť systematického riešenia problémov v tejto oblasti. Avšak tváriť sa, že prekážkou k zmene systému financovania je zmluva so Svätou stolicou je smiešne, keďže tá samotná predpokladá, že na Slovensku v dohľadom čase dôjde k zmene financovania cirkví (článok 20), ktoré sa spečatí medzinárodnou zmluvou, rovnako, ako je tomu vo všetkých vyspelých krajinách sveta. Naopak, jediný, kto zmene vo financovaní cirkví účinne bráni je momentálne minister Maďarič, ktorý má v tejto oblasti voľné ruky, keďže na Slovensku spadá cirkevná agenda práve pod ministerstvo kultúry. Avšak netreba zabúdať, že maslo na hlave majú aj všetci jeho predchodcovia.    

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?