Atribučné chyby v politike na Slovensku

Autor: Michal Čop | 18.4.2011 o 15:19 | (upravené 18.4.2011 o 15:32) Karma článku: 4,52 | Prečítané:  1234x

V škole sme mali za úlohu napísať psychologickú nalýzu politického javu. Rozhodol som sa, že so svojou prácou oboznámim aj verejnosť.

 Shooty

Na Slovensku máme pomerný volebný systém s jedným volebným obvodom, ktorý formuje multipartizmus (viacero strán v parlamente). Spolu s multipartizmom sa však vytvorila aj silná polarizácia politického spektra. Aj vďaka tomu môžeme na politickej scéne u nás priam ukážkovo sledovať jav, ktorému psychológovia hovoria atribučná chyba.

Atribučná chyba vychádza z atribučných teórií, ktoré sa snažia odhaliť, ako ľudia vysvetľujú príčiny vlastného konania, aj správania sa iných a ako toto vysvetlenie ovplyvňuje ich percepciu seba a iných. Prvým, kto prišiel s touto teóriu je F. Heider. Poznáme dva typy atribúcie. Vnútornú a vonkajšiu. Vnútornú, ináč nazývanú aj dispozičná atribúcia môžeme badať ak si vysvetľujeme správanie sa iných tým, aký sú vo vnútri, aké sú ich vlastnosti, schopnosti a predispozície. Vonkajšie, alebo situačné atribúcie nastávajú ak očakávame, že správanie sa ľudí vyplýva z toho, ako na nich pôsobí prostredie.
Pri hodnotení príčin správania sa často vyskytuje atribučná chyba. Tá spočíva v tom, že ak hodnotíme vlastné negatívne správanie máme tendenciu pripisovať ho vonkajším faktorom, ak však hodnotíme negatívne správanie iných ľudí vidíme problém hlavne v ich povahových vlastnostiach, nekompetentnosti, či neschopnosti. Toto správanie môžeme sledovať snáď pri všetkých kauzách, ktoré sa vyskytujú v Slovenskej politike. Opozícia obviňuje koalíciu a koalícia opozíciu z nekompetentnosti, ktorá vyplýva z jej slabej odbornosti, nevhodných povahových vlastností, neprofesionality, či nerozhodnosti. To, že by istú úlohu mohli zohrávať aj iné faktory ako tlak prostredia, povaha problému, či zle nastavený systém nikto nepripúšťa.
V posledných dňoch sa odohráva kauza, pri ktorej to môžeme podrobne sledovať. Strana SDKU-DS je obvinená, že pomocou daňového riaditeľstva, ktoré riadi ich nominant, bola členovi SDKU-DS pridelená štátna zákazka. Opozícia to označila za jasný stranícky klientelizmus a tlačí na premiérku, aby konala. Dávajú jej rozličné ultimáta a tým ešte zvyšujú tlak, ktorý je na ňu vyvíjaný z vonku. Opozícia sa pritom pri kritike zameriava len na premiérkine povahové vlastnosti a na jej zločinné krytie celej kauzy. Pozrime sa však ako v minulosti reagoval terajší líder opozície a bývalý premiér Róbert Fico. Pri nástenkovom alebo emisnom tendri, ktoré boli asi najväčšími prešľapmi minulej vlády mu trvalo veľmi dlho, kým vyvodil akúkoľvek zodpovednosť. Odôvodňoval to všetkými možnými vonkajšími faktormi, len nie svojou neschopnosťou, poprípade nejakou svojou negatívnou vlastnosťou.
Ďalšou atribučnou chybou je efekt falošného konsenzu. Je to sklon vnímať svoje vlastné správanie nielen ako primerané daným okolnostiam, ale ako všeobecne platné. Aj toto správanie môžeme badať v rámci súčasnej kauzy spojenej s SDKU-DS. Opozícia obviňuje túto stranu zo straníckeho klientelizmu. Expremiér Róbert Fico sa však za svojho vládnutia vyjadril, že je normálne, ak sa pri prideľovaní štátnych peňazí zvýhodňujú obce, kde sú starostovia členmi jeho strany. Vtedy považoval stranícky klientelizmus za všeobecne platný a primeraný okolnostiam. Teraz keď je v opozícií mu však takéto správanie prekáža.
Poslednou atribučnou chybou na ktorú by som sa rád zameral je egocentrický sklon. Znamená to, že si pripisujeme hlavné zásluhy na práci, ktorú sme vykonali spolu s inými. Po vstupe Slovenska do Európskej Únie sme sa snažili o vstup do Schengenského priestoru a do Eurozóny. Tento proces začal počas druhej Dzurindovej vlády a skončil počas vlády Róberta Fica. Počas osláv vstupu do Schengenu sa však bývalej Dzurindovej vláde nedostalo žiadneho uznania. Práve naopak bola kritizovaná vtedajšou vládou za to, že spomaľovala integračný proces a taktiež sa im nedostalo žiadneho významného postu pri odstraňovaní hraničných zátarás a podobných slávnostných podujatiach. Takmer totožná situácia nastala i pri vstupe do Eurozóny. Tu sa egocentrický sklon prejavil ešte nápadnejšie, keďže bez ekonomických reforiem, ktoré boli uskutočnené počas obidvoch Dzurindových vlád by sme boli od Eurozóny ešte stále veľmi vzdialený.

Po prečítaní tejto analýzy by sa niekomu mohlo zdať, že slovenský politici sú zrelí na psychologické vyšetrenie. Treba povedať, že väčšine by určite nezaškodilo a správna liečba by možno zvýšila tak často diskutovanú otázku politickej kultúry na Slovensku. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?